Rozhovor s autorem: Martin Jurík

“Steampunk je pre mňa predovšetkým nostalgia za fantastickou dobou, ktorú sme nikdy nezažili.”

Říká slovenský autor steampunkového románu “Projekt Zenta”.Martin Jurik 3a - DoF16

Pro dnešní rozhovor jsem vyzpovídala sympatického spisovatele,

který se nebojí experimentovat není mu cizí ani alternativní historie.

Vzhledme k tomu, že slovenský steampunk by nám neměl být tak vzdálený,

možná si nejedna Martinova kniha najde své fanoušky i u nás.

 

 

 

Pár informací o autorovi:

Martin Jurík se narodil v roku 1973 v Bratislavě. Jednu dekádu prožil v Německu, kde v roce 1997 vydal sbírku “surreálnych, čiastočne fantastických poviedok”, ale dle svých slov na první místo vždy kladl myšlenku a ne rámec díla. Pracoval jako novinář, ale redaktorský chlebíček se mu zdal příliš hektický, a tak se uchýlil k pokojnejší práci prekladatele (hlavně z němčiny), kterou se živí dodnes. Na domácí půdě se zviditelnil až roku 2011 debutovým polit-trilerem Kým nás smrť nerozdelí, nasledovalo pokračovaní Harlekýn a potom už se kormidlo stočilo směr fantastika – bláznivá fantasy Škoricovník (Zlatá cesta) se spoluautorem Michalom Ružičkom a loni přišla také steampunková alternatívní historie pod názvem Projekt Zenta.

projekt-zenta

Můžeš představit českých čtenářům svou tvorbu?

Martin: Kedysi dávno som písal poviedky so surreálnymi námetmi. Napríklad o tom, ako by som žil vo svete, v ktorom by sa zastavilo všetko dianie okolo mňa a ja by som zostal jediným pohybom. Takže fantastika bola u mňa odjakživa dôležitým motívom tvorby, pretože som ju vždy spájal s cestou za poznaním, s prekračovaním horizontu neznáma – aj keď len prostredníctvom fantázie. Neskôr sa k tomu pridal element snahy pochopiť konanie ľudí a reflexia ich činov. Na tejto báze vznikli moje prvé dve románové knihy. Avšak k spojeniu týchto dvoch ústredných motívov došlo reálne až v Škoricovníku a samozrejme aj v Zente. Fantastika u mňa napríklad nemá a ani nikdy nemala tolkienovský hrdinský charakter. Ale symbolizuje cestu za hranice poznania a hranie sa s vlastnými predstavami alternatívnych alebo virtuálnych svetov. Niečo, s čím som sa v mysli hral už od detstva.

Kníh je dokopy päť. Zbierka poviedok, dva trilery, jedno humorné fantasy a steampunkový Projekt Zenta.

 

Martin Jurik 1a - DoF16

Tvůj poslední román spadá do subžánru steampunku a alternativní historie. Jak ses dostal ke steampunku? Co tě na něm zaujalo, jak se ti s ním (jako subžánrem) pracovalo a proč sis ho vybral?

Martin: Steampunk je v podstate nový módny názov pomenovávajúci fantastiku viktoriánskej doby. Keď som v detstve čítaval Julesa Verna, netušil som, že raz sa to bude nazývať steampunk. Čo ma na tom tak fascinovalo a stále fascinuje? Že ide o fantastiku z čias zlatého veku západnej civilizácie, ktorá svojho času vládla svetu. Že sa v tejto dobe kládol dôraz na česť, dobré mravy, sebazodpovednosť, šľachetnosť, na morálne hodnoty. A popritom nám tento vek priniesol neuveriteľné nadšenie z bádania, poznania, nových objavov – nadšenie, ktoré sa kĺbilo s humanistickými ideálmi. V atmosfére prevládal entuziazmus z priemyselnej i spoločenskej revolúcie: vedci sľubovali, že všetko je buď objavené alebo tak bude v krátkej dobe a inžinieri zasa vďaka stále novým technickým vynálezom považovali všetko za realizovateľné. A mňa osobne na tejto dobe vždy najviac fascinovalo práve toto idealistické nadšenie z pokroku. Niekedy až extrémne skoky za hranice poznania, avšak stále v konzervatívnom fraku, cylindri a rukavičkách. Jednoducho tak fantastický kontrast, aký nemá v dejinách obdobu. Pri písaní som sa preto cítil ako doma.

Můžeš českým čtenářům říct, o čem kniha je a proč by si ji měli chtít přečíst? Co je na ní neobvyklého, zajímavého, co by je mohlo upoutat?

Martin: Zenta je pre mňa jedným veľkým sútokom inšpirácie. Na jednej strane som chcel vytvoriť vlastný nový súčasný svet, ktorý by existoval v prípade, že by sa nevydaril sarajevský atentát, ostal by zachovaný tradicionalistický poriadok koloniálnych veľmocí a Slovensko i Česko by boli stále súčasťou habsburského impéria. Na druhej strane sa v tomto svete odohráva príbeh profesora Karla Jettinga, ktorý je podobne ako Čapkov inžinier Prokop v Krakatite nehrdinom až postavou, ktorá s istou dávkou sebeckosti až malichernosti vníma najmä svoje vlastné problémy. Podobne ako Prokop má však aj Jetting v sebe istú genialitu a otvorenosť voči poznaniu. Začne si uvedomovať, že okrem sveta v ktorom žije, existuje nespočetné množstvo alternatívnych svetov, napríklad ten, v ktorom žijeme my. A jeho osobnosť s potrebou identity začne byť čoraz viac trhaná medzi týmito dvoma svetmi. A tak sa jeho vlastná cesta za poznaním spája s cestou za poznaním ľudstva. A samozrejme nesmú chýbať také perličky ako rakúsko-uhorská vlajka na Mesiaci, orbitálna stanica na obežnej dráhe Jupitera s replikou historickej Viedne, alebo súboj dreadnoughtov v atmosfére cudzej planéty… :)

Tvá nejnovější kniha se odehrává v Rakousko-Uherské monarchii a pracuje s alternativní historií, co tě lákalo na zpracování takového nápadu? Máš nějaký vztah k dané době a osobnostem, které v románu vystupují?

Martin: Obdobie prvej svetovej vojny ma vždy desilo i fascinovalo zároveň. Aj predtým ľudstvo zažívalo plno vojen, ale nie také, ktoré od základov menili svet, ktoré drasticky obrátili systém hodnôt, spôsob myslenia i vnímania samých seba. Okrem toho, že šlo asi o najväčší skrat v dejinách ľudstva, kedy sa do seba likvidačným spôsobom pustili civilizované a relatívne demokratické krajiny a ktorého spúšťačom nebol boj o moc, vplyv či peniaze ako predtým, ale nacionalistická paranoja, nedorozumenia a celkovo rýdza ľudská hlúposť. Stačili dva výstrely v Sarajeve a celý svetový poriadok padol. Niekde v priemyselných jatkách na Somme zanikol steampunk v realite a ostal už len v našich predstavách. Ale, čo keby Gavrilo Princip netrafil a František Ferdinand sa stal cisárom? Ako by sa vyvíjal svet? Ako by vyzerala jeho dnešná podoba? Čo by bolo so Slovákmi, Čechmi, Poliakmi? Trápilo by hlavného hrdinu, že pochádza z malého bezvýznamného národa, ktorý je súčasťou mocnej monarchie? Aj o tom je Zenta.

U vás je slovenská steampunková literatura poměrně ojedinělá. Jak těžce/lehce jsi na takový projekt sháněl vydavatele? Jakou si myslíš, že má steampunk v našich podmínkách budoucnost?

Martin: Vydavateľstvo Marenčin je veľmi otvorené a ústretové novým a netradičným myšlienkam, aj napriek tomu, že tieto môžu predstavovať riziko, keďže sú nové na trhu. Riskovali aj so Škoricovníkom, ktorý je prvá slovenská humorná fantasy, a riskujú aj so Zentou, ktorá je prvým slovenským steampunkovým románom (aspoň teda s komerčnými ambíciami). Som názoru, že steampunk je vychádzajúcou hviezdou v rámci vedeckej fantastiky a určite má ešte veľkú budúcnosť. Je to veľmi atraktívny a rozsiahly subžáner, lebo vyplýva z reality, ktorou ľudstvo prešlo a ktorá sa len prispôsobuje našim technickým objavom a technologickým možnostiam. Je to v podstate pokračovanie nášho sveta bez prvej svetovej vojny pri zachovaní určitých konzervatívnych pravidiel. Steampunk je estetika so sympatickým nádychom gýča – jednoducho elegantný, vznešený i sexi zároveň.

knihy_jurik_11

Co plánuješ do budoucna? Zajímají nás projekty, vydání dalších knih, čeho bys rád dosáhl v psaní?

Martin: Momentálne máme s Michalom Ružičkom rozpísaný druhý diel Škoricovníka a chceme z neho postupne spraviť epickú ságu s viacero pokračovaniami. A v prípade, ak si to čitatelia i trh vyžiadajú, rád napíšem aj voľné pokračovanie Zenty, kde budem prinajmenšom čerpať zo sveta v tejto knihe. A tiež mám v hlave už dlhodobo niekoľko predstáv, ktoré sa týkajú virtuálnych, alternatívnych alebo paralelných realít. Hranie sa s realitou ma bavilo vždy zo všetkého najviac. Nuž a ako autora by ma veľmi potešilo, keby som sa dokázal písaním uživiť. Z hobby by sa tak stalo poslanie. Získal by som tak potvrdenie toho, že v živote robím niečo správne…

 

Děkujeme Martinovi za rozhovor a přejeme mu mnoho dalších úspěchů!

 

Autor: Petra Slováková

 

Napsat komentář